Portál:Fínsko



Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
Odporúčaný článok ![]() Kalevala je fínsky národný epos, ktorý zostavil Elias Lönnrot na základe ľudovej tvorby. Dielo obsahuje 22 795 veršov je rozdelené do päťdesiatich "run" čiže spevov. Epos zhŕňa v sérii príbehov troch bohatierov, Lemminkäinena, Väinämöinena a Illmarinena, potomkov mýtického Kaleva, celú fínsku mytológiu. Kalevala je základným dielom fínskej literatúry, no zároveň sa svojimi nevšednými básnickými kvalitami radí k najcennejším skvostom svetovej literatúry. Lönnrot svojou neúnavnou prácou zachránil pred zabudnutím plody starej fínskej poézie, uchovávanej v ústnom podaní. Ľúbostné, magické, svadobné, pohrebné piesne a príslovia upravil do kompozične usporiadaného celku. Od roku 1828 podnikol Lönnrot niekoľko ciest, hlavne do oblasti Karélie. Pri týchto cestách zbieral ľudovú poéziu. Epos vznikal po častiach. V roku 1833 vyšla takzvaná Pra-Kalevala (Alku – Kalevala), ktorá vychádzala z povestí o bohatieroch Lemminkäinenovi a Väinämöinenovi a z vienokarelských svadobných piesní.
Osobnosť mesiaca ![]() Barón Carl Gustaf Emil Mannerheim (* 4. jún 1867, zámok Louhisaari Manor – † 27. január 1951, Lausanne) bol fínsky politik, diplomat a vojvodca, Fínmi uctievaný ako národný hrdina a tvorca a ochranca samostatnosti Fínska. Je považovaný za jedného z najlepších vojvodcov 20. storočia a vynikajúceho stratéga obranných, zdržiavacích a ústupových bojov. Mannerheim pochádzal z významného šľachtického rodu Mannerheimovcov. Jeho starý otec, gróf Carl Gustaf Mannerheim, bol významný entomológ a sudca a jeho otec, gróf Carl Robert Mannerheim, neúspešný obchodník, ktorý zbankrotoval a krátko po narodení Carla Gustava rodinu opustil a odišiel do Paríža, kde sa živil ako umelec. Matka Carla Gustafa, Hedvig Charlotta (Hélène) von Julin, bola dcérou obchodníka. Ako v poradí tretí syn grófa dostal po narodení titul barón (po fínsky Vapaaherra, po švédsky Friherre). Detstvo prežil na rodinnom zámku Louhisaari Manor, ktorý ale v roku 1880 musela rodina predať, aby pokryla najväčšie otcove dlhy. Roku 1881 zomrela Mannerheimova matka a dozor nad siedmimi deťmi prevzal strýko z matkinej strany, Albert von Julin.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa ![]() Haapajärvi je mesto a obec vo fínsku v kraji Pohjois-Pohjanmaa v provincii Oulu. Približne 458 kilometrov severne od Helsínk a 159 kilometrov južne od mesta Oulu. K 31. januáru 2011 mala obec 7 627 obyvateľov. Rozloha obce je 789,08 kilometrov štvorcových, z čoho 23,44 km² zaberajú vodné plochy. Hustota obyvateľstva je 9,96 obyvateľov na kilometer štvorcový.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Krajiny a regióny