Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok   Suomenlinna (predtým Viapori, po švédsky Sveaborg) je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch pred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Päť ostrovov Kustaanmiekka, Pikku Mustasaari, Iso Mustasaari, Länsi-Mustasaari a Susisaari je spojených niekoľkými mostami, ďalšie tri sú Särkkä, Lonna a Pormestarinluodot. Plocha všetkých ostrovov je 0,8 km², žije tu približne 850 obyvateľov. Dnešný názov Suomenlinna (po slovensky Fínsky hrad) dostala pevnosť až po získaní nezávislosti roku 1918, dovtedy sa používal švédsky názov Sveaborg (po slovensky Švédsky hrad). Myšlienka vybudovať pevnosť vznikla roku 1721 po podpise Nystadskej zmluvy. Pevnosť začali budovať roku 1748 (Fínsko bolo v tom čase ešte súčasťou švédskeho kráľovstva), keď Peter Veľký založil Petrohrad a pevnosť Kronštadt a začal si tým nárokovať vplyv v Baltickom mori. Vďaka svojmu významu sa často nazývala Gibraltárom severu.
Osobnosť mesiaca   Martti Oiva Kalevi Ahtisaari (IPA: Narodil sa vo fínskom meste Viipuri (teraz Vyborg v Rusku). Jeho prastarý otec z otcovej strany sa prisťahoval z južného Nórska. Ahtisaariho otec Oiva získal fínske občianstvo až v roku 1929. V roku 1935 si zmenil priezvisko z Adolfsen na Ahtisaari. Počas Pokračovacej vojny odišiel na front ako vojenský mechanik a Martti spolu s matkou Tyyne sa presťahovali do Kuopia. Tam strávil Martti detstvo a navštevoval základnú školu. V roku 1952 sa jeho rodina presťahovala do Oulu, kvôli zamestnaniu jeho otca. Tu sa Martti pridal ku YMCA, s ktorým navštívil Pakistan aby tam viedol aktivitu združenia. Po návrate do Fínska sa počas vysokoškolských štúdii v Helsinkách stal členom organizácie AIESEC.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa  Inari (fínsky Inarijärvi, laponsky Anárjávri, inarským dialektom Aanaarjävri, švédsky Enare träsk) je jazero vo fínskom Laponsku v obci Inari. Leží na sever od polárneho kruhu, približne 1 100 km severne od Helsinek. Kvôli jeho polohe sa môže v chladných rokoch stať, že jazero zostane od novembra do júna úplne zamrznuté. Rozloha jazera je 1040,28 km². Jazero je 80 km dlhé a 40 km široké. Maximálna hĺbka je 94 m. Jazero leží v nadmorskej výške 118 m v širokej zníženine tektonicko-ľadovcového pôvodu.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
