Agropodniky pôsobiace v oblasti rastlinnej prvovýroby, rybolovu alebo akvakultúry môžu získať od štátu tisíce eur v podobe štátnej pomoci, ktorá sa poskytuje v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. Výzva, ktorú vyhlásila Pôdohospodárska platobná agentúra na začiatku mája, je otvorená ešte do tohto piatka, 17. mája 2024.


Aktuálne nám hrozí nevyčerpanie približne sto miliónov eur, ktoré sú určené na podporu miestnych akčných skupín. Finančné prostriedky pomáhajú rozvoju obcí, ale aj podnikateľom, ktorí v nich pôsobia. Často sú to práve poľnohospodári. Celé obdobie možného čerpania podpôr pre rozvoj vidieka charakterizuje kumulácia chýb, ktoré v súčasnosti vrcholia čakaním na administráciu žiadostí o platbu. Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín hovorí, že celému procesu by pomohla decentralizácia. Prečo máme stále pocit, že najlepšie rozhodovanie je v Bratislave, čo navrhuje organizácia na zrýchlenie finančných tokov a aké bude aktuálne programové obdobie? Pýtali sme sa Štefana Škultétyho a nevyhli sa ani téme úspešných projektov či prínosov pre poľnohospodárov.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) podáva spolu s koaličným poslancom Rudolfom Huliakom (SNS) trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neriešenie lykožrútovej kalamity. Napadnuté sú podľa nich státisíce hektárov. Vyhlásili to v utorok na tlačovej konferencii s tým, že ide o dlhodobo neriešenú situáciu.


Na dosladené mliečne a jogurtové nápoje sa nová spotrebná dať vzťahovať nebude. Ministerstvo financií po pomerne rozsiahlej kritike a argumentácii z viacerých strán napokon ustúpilo od svojho zámeru zaťažiť aj tieto produkty daňou, ktorú plánuje na sladené nápoje uvaliť od budúceho roka. Jej cieľom je v prvom rade zvýšený príjem do deficitného štátneho rozpočtu.
Absolútne na poslednú chvíľu. Tak sa dá charakterizovať podávanie žiadostí o priame platby a neprojektové podpory roku 2024. O generálnom pardone z dôvodu extrémnych hydrometeorologických zrážok informovalo ministerstvo pôdohospodárstva 16. februára 2024. Dvojstranové usmernenie ku generálnemu pardonu vydala platobná agentúra 10. mája 2024. To znamená skoro tri mesiace od zverejnenia prvotnej informácie a presne tri pracovné dni pred ukončením podávania žiadostí bez sankcií. Popritom, poľnohospodári zo západného Slovenska pracujú s aktualizovaným Systémom identifikácie pozemkov (LPIS), ktorého zmeny sa naplno prejavili až v uplynulom týždni, navyše, zakreslenie zmien realizujú v nestabilnej aplikácii GSAA.


V poslednom štvrťroku minulého roka odišlo do predčasného dôchodku na Slovensku takmer 31 tisíc ľudí – mnohí z nich aj z agropotravinárskych firiem. Agrosektor tak patril k tým odvetviam, ktoré problém s pracovnými silami pocítili naplno. V odchodoch do predčasných penzií, hoci nie tak masívne ako vlani, pokračujú zamestnanci aj v tomto roku.
Zamestnancom skupiny spoločností Bukóza Holding v okrese Vranov nad Topľou mešká výplata za mesiac marec. Odborári sa so žiadosťou o pomoc obracajú na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a jeho vládu. Firma za zlú finančnú situáciu viní bývalého ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského. Ten reaguje, že problémy firme mohli spôsobiť iné okolnosti.


Napriek niekoľkým výzvam Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), že sa blíži termín na podávanie jednotných žiadostí a že si poľnohospodári nemajú nechávať ich podávanie na poslednú chvíľu, PPA zverejnila aktuálny register LPIS pre región Podunajskej nížiny až v piatok 3. mája poobede. Stalo sa to po jeden a pol dňovej odstávke systému GSAA, cez ktorý sa elektronicky kreslia a podávajú mapy plôch obhospodarovaných žiadateľom ako aj k nim prislúchajúce deklarácie o plodinách a žiadaných podporách. Pritom register LPIS je nevyhnutný podklad pre spracovanie žiadosti.


Aplikácia Geopriestrová žiadosť o podporu (GSAA), ktorá je z hľadiska podávania žiadostí o priame platby nevyhnutná, poriadne nefunguje. Sú problémy s prihlásením do systému, v jeho rýchlosti, stabilite, ale aj v častých odstávkach. Čas na podanie priamych platieb bez sankčného krátenia podpôr je pritom len do stredy 15. mája 2024. Poľnohospodári stále nemajú jasno aj v mnohých nevyhnutných detailoch pre podanie žiadostí a pravdepodobne aj preto kampaň 2024 hodnotia ako zložitejšiu v porovnaní s rokom 2023. O aktuálnom podávaní žiadostí nás informovalo 118 respondentov, ktorí reagovali na dotazník pre odoberateľov newslettra portálu poľnoinfo.sk.
Metóda LEADER, pomocou ktorej realizujú Miestne akčné skupiny podporu rozvoja vidieka je postavená na siedmich princípoch - spolupráca, partnerstvo, zdola nahor, sieťovanie, inovácie, územný princíp a viacsektorové aktivity. Končeným výsledkom jej aplikácie je pridaná hodnota pre jednotlivca a pre územie. Takto uvedené to znie možno vznešene, možno abstraktne, možno premúdrelo. O čom teda vlastne hovoríme?
Proti plánovanej dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorú má štát v pláne zaviesť od budúceho roka, sa kopia výhrady. Po tom, ako daň kritizovala napríklad Potravinárska komora Slovenska aj Únia potravinárov Slovenska najmä s poukázaním na možný ďalší rast inflácie a nárast cezhraničných nákupov, aj po výhradách mliekarov ktorých mliečne a jogurtové nápoje má daň tiež zasiahnuť, sa voči plánom ministerstva financií ohradzujú aj ďalšie združenia či producenti.
Slovensko má tretie najlepšie podmienky na pestovanie poľnohospodárskych plodín v rámci celej Európskej únie (EÚ). Po stretnutí s lokálnymi poľnohospodármi v Detve to povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Napriek tomu však podľa neho patríme medzi štáty EÚ, ktoré sú najmenej potravinovo sebestačné.


Česká platobná agentúra dosiahla pri základnej podpore príjmu, mladom poľnohospodárovi, ANC platbe, redistributívnej podpore, Nature 2000 či priamych platbách viazaných na produkciu – mäsové teľatá, dojnice, bielkovinové plodiny a ovce - kozy, viac ako 99 percent vydaných rozhodnutí žiadateľom. Informáciu v pondelok zverejnil český Štátny poľnohospodársky intervenčný fond s tým, že publikované údaje sú aktuálne k 30. aprílu 2024.
Počasie, vojnové konflikty aj menšie množstvo úrody oproti očakávaniam sa podpisujú na vývoji cien komodít na burzách. Zatiaľ čo ceny pšenice, kukurice aj repky od vlaňajšej jesene predovšetkým klesali, v uplynulých týždňoch sa krivky začali nakláňať na stranu rastu. Napríklad cena repky sa vo februári na parížskej burze pohybovala len mierne nad 400 eurami za tonu, v apríli vystrelila aj nad 450 eur za tonu a aktuálne sa dostáva k 470 eurám za tonu. Nárast zaznamenali aj kukurica a pšenica.
Najkomentovanejšie za 7 dní