Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“ – Vladimir Džanibekov
Vostok 2 (rus.Восток-2) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 2 vyštartoval 6. augusta1961 s kozmonautomGermanom Titovom na palube, ktorý na obežnej dráheZeme zotrval viac ako jeden deň a potom úspešne pristál na padáku. Bol to prvý kozmický let, pri ktorom človek strávil vo vesmíre celý jeden deň a zároveň let s najmladším členom posádky v histórii – German Titov mal vtedy 25 rokov.
Údaje o kozmickej lodi
Vostok 2 (podľa katalógu COSPAR 1961-019A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 731 kg. Dosiahla obežnú dráhu vo výške 183 – 244 km nad povrchom Zeme.
Prípravy na štart
V sobotu večer 5. augusta sa kozmonautiGerman Titov a Andrijan Nikolajev chystali k spánku v malom drevenom fínskom domčeku na kozmodrómeBajkonur. Navštívil ich hlavný konštruktér Sergej Koroľov, ktorý im oznámil, že záverečné prípravy na štart prebiehajú podľa plánu. „Dobre sa vyspite“, povedal údajne kozmonautom Koroľov predtým, než sa vrátil späť na štartovaciu rampu. Väčšina dôležitých špecialistov vstávala o 01:00 moskovského času (03:00 miestneho času) a hodinu neskôr prišla na štartovaciu rampu. O 03:00 moskovského času (05:00 miestneho času) dala štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o lete, povolenie na natankovanie nosnej rakety a na štart.
...ochranná pena používaná na nádrži ET v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety SLS mení pod vplyvom slnečného svetla farbu?
...európsky modul Columbus a japonský modul Kibó na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice?
...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
Zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.[1]
Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner. Vyniesla ju nosná raketa Atlas V. Jej posádku tvorí dvojica skúsených astronautov. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať.[1]
NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop. Stalo sa tak v súvislosti s tým, ako teleskop prešiel 24. mája do bezpečnostného režimu kvôli chybným údajom jedného z gyroskopov. Problém s týmto konkrétnym gyroskopom sa v minulosti už niekoľkokrát zopakoval. V súvislosti s postupne sa kaziacimi gyroskopmi NASA zvažovala nový systém režimu už pred vyše dvadsiatimi rokmi.[2]
Čínska sonda Chang’e 6 odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Vzletová časť pristávacieho modulu s nimi odštartovala a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam by sa mala stretnúť s orbitálnou časťou sondy a odovzdať vzorky do jej návratového puzdra. Orbiter potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku.[2]
Misia dearMoon, ktorá mala nechať deväť civilných cestujúcich obletieť Mesiac, bola zrušená. Posádku malo tvoriť osem umelcov a japonský miliardár Júsaku Maezawa, ktorý tento projekt inicioval. Dôvodom zrušenia je oneskorovanie vývoja kozmickej lode Starship, ktorá mala túto misiu absolvovať.[3]
NASA a ESA podpísali dohodu o spolupráci na marsovskom roveriRosalind Franklin. Na tomto projekte ESA pôvodne spolupracovala s Ruskom, ale po ruskej invázii na Ukrajinu spoluprácu ukončila. Stalo sa tak krátko pred štartom a ESA tak prišla o nosnú raketu a ďalšie dôležité komponenty pre misiu. Tie jej poskytne USA a so štartom sa počíta v roku 2028.[4]
Z dôvodu silnej geomagnetickej búrky, ktorá spôsobila intenzívne polárne žiare, niektoré družice NASA preventívne vypli časť svojich systémov, aby sa nedostali do problémov. Napriek tomu jedna z družíc, ICESat-2, prešla do núdzového režimu, pravdepodobne následkom tejto búrky. Aktuálnu intenzívnu slnečnú aktivitu sledujú napríklad observatóriá STEREO a Solar Dynamics Observatory.[5]
Sonda Chang’e 6 vstúpila na výrazne eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca. Zotrvá na nej asi 20 dní, počas ktorých bude znižovať aposelénium až na dráhu podobnú kruhu, a potom dôjde k zostupovej fáze, ktorá skončí pristátím, vŕtaním a prvým odberom vzoriek z odvrátenej strany Mesiaca. V pláne je priniesť až 2 kg vzoriek z mimoriadne zaujímavej oblasti veľkého impaktného kráteraApollo Basin. Sonda sa vzorky pokúsi odobrať z hĺbky dvoch metrov.[6][7]
Pokus o prvý pilotovaný let vesmírnej lode Boeing CST-100 Starliner bol dve hodiny pred štartom odvolaný. Loď mala vzlietnuť vo veľmi raných hodinách, no odpočet sa prerušil kvôli poruche na ventile vypúšťania kyslíka na druhom stupni rakety Atlas V.[4]
Z rampy LC-1 kozmodrómu Wenchang odštartovala s raketou Dlhý pochod 5 sonda Chang’e 6. Sonda má v najbližších dňoch pristáť na odvrátenej strane Mesiaca, odobrať vzorky a vrátiť sa s nimi na Zem, čo ešte nijaká sonda pred ňou neskúšala. Na palube je pravdepodobne aj malé vozidlo.[8][9]
Pri plánovanom manévri japonsko-európskej misie BepiColombo, ktorý by ju mal postupne dostať na orbitu okolo Merkúra, iónové motory pohonného modulu nedostali dostatok elektrickej energie. Tímu expertov sa síce neskôr podarilo ťah motorov zvýšiť, ale stále nie je možné dosiahnuť plný ťah. Po príčine problémov sa pátra.[10]
Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
