„pôda je nepredajná? Nevšimol som si...podľa mňa, žijeme v kapitalizme a tam je pôda tovar. A kde je predávajúci a kupujúci tam je i obchod....“

„Tragédia je,že na otázky v lesníctve a polnohospospodárstve odpovedajú ludia ktorí priamo nepodnikajú v tejto oblasti.Keby odpovedali ludia ktorý,ako majitelia lesa,alebo pôdy,ktorý z toho žili a mali rozvýjať svoj majetok,tak by sme sa dočkali iných odpovedí.Nasi predkovia z týchto činností museli žiť a z daní živiť aj štát,alebo ríšu.V terjšej dobe,pod vplyvom propagandy a reklamy sa ludia nechajú tak ovplyvniť,že je to až neuveritelné.Zisťujú,čo všetko v potravinách škodí.Sú zhrození z toho,že sa používajú umelé hnojivá a chémia .Som presvedčený,že v prípade referenda o zákaze vstupu chémie v polnohospodárstve a potravinárskom priemysle by referendum bolo za zákaz používať tieto produkty chemického priemyslu.Som už starý človek a som od decka spatý s polnohospodárstvom.Vtedy sa prevažne hnojilo maštalným hnojom a vo velmi malej miere fosforečnatým hnojivom,priemyselne vyrábaným.Vtedy keď gazda dosiahol úrodu pšenice 2tony z hektára považoval sa za šťastného človeka. Skúsme teraz gazdovať s tým systémom. Ani lístkový systém ktorý som zažil by nevyriešil nedostatok potravín,hoci cenu si neviem ani predstaviť. Bez chemických výrobkov vpotravinárskom priemysle,ako aj vpolnohospodárstve už nie je možné zabezpečiť výživu ludí,zvlášť u takých krajín ako je Slovensko,kde výmera pôdy je hlboko pod pol hektára na človeka. Keby pri používaní chemických prípravkov hrozilo riziko ublíženia na zdraví,tak by nebolo možné stále sa zvyšujúceho veku dožitia. Ešte nedávno boli zelený nepriatelom boja proti lykožrútovi chemickými postrekmi. Teraz keď lykožrút ničí obrovské plochy smrekových lesov,nerobia propagandu,že príroda si s tým poradí. Neprihlásia sa do skupín drevorubačov a nie sú ochotný škody zaplatiť.Tak je to aj v iných prípadoch porád ochranárov. Som polnohospodársky inžinier. s praxou v polnohospodárskej prvovýrobe a aj v potravinárstve“

„Pestovanie a ochrana lesa je jednou z najdôležitejších činnosti v správe lesného hospodárstva, či už v štátnom alebo súkromnom vlastníctve a má najširší dosah pre všetkých obyvateľov Slovenska. Nesystémové a diletantské zásahy do jeho obhospodarovania vedú k nedozerným škodám na celý ekosystém - spomeňte si na nelikvidovanú kalamitu kôrovca, zničené lesy odplavenú pôdu z nechráneného podložia, atď. Starostlivosť o les nie je len záležitosťou niekoľkodennej kampane a ale sústavná dennodenná starostlivosť, dodržiavanie lesných hospodárskych plánov a ich kontrola. Les neslúži len jeho vlastníkom, ale má vplyv na život celého národa. prispievať na jeho ochranu je preto povinný štát zo svojho rozpočtu. Poznámka: Ako to však robiť za súčasného nezmyselného organizačného usporiadania, to je otázka za sto bodov. Všetkým zainteresovaným by som odporučil vrátiť sa k základom a opätovne si prečítať učebnice stredných lesníckych škôl o pestovaní a ochrane lesa, prípadne si spomenúť aj na J. D. Matejovie.“

„poda ma pre narod nesmiernu hodnotu nevyčislitelnu v peniazoch takže je nepredajna to je ten problen čo si nik nechce uvedomit pozemkove upravy rolnik na to aby zabespečil sebestačnost kraniny nepotrebuje ba naopak sebestačnost ešte aj poriadne blokuju len sebec a developer tuži po pozemkovych aby mohol podu zničit a zastavat rolnik ktoremu zaleži na obžive naroda potrebuje podu obrabat a udržat jej kvalitu pre dalšie generacie a nie ju vlastnit len naivny rolnik v svojej nenažranosti ale aj v dosledku zlodejiny ktora z podporov štatu pretrvava ma rolnik strach čomu rozumiem“

„Teror zelených ničí hospodástvo EU. Nech si spočítajú kolko percent v oblasti životného prostredia a iných oblastí,ktoré priam ohrozuje ich počínanie predstavuje územie EU z celkovej rozlohy zemegule a kolko percent predstavuje ostatný svet ,kde sa tieto prepisy ,ktoré sú prijímané u nás nedodržujú.Tie strašenia ludí a využívanie toho v politike sú slušne povedané svinstvom.90% krajín sveta na taký systém takzvanej ochrany životného prostredia nikdy nepristúpi. Zdaňovanie kráv,ktoré sa začína praktizovať,je koniec zdravého rozumu.Je potrebné sa zobudiť do reality.“

„Iste pozemkové úpravy a iné činnosti sú potrebné,ale nezaistia sebestačnosť vo výrobe potravín.Už síce dávnejšie,ale keď sme si chceli niečo overiť,alebo naučiť sa, sme vzcestovali do okolitých štátov,kde sa dalo. Teda išli sme na skusy.Niečo sme prebrali,niečovylepšili a tak to išlo,ako sa dalo. Neprial by som nikomu za takého stavu,keď nebolo riadne polnohospodárstvo zabezpečené a príkazy dávali ani nechcem pomenovať akí ludia.V takom stave bola zabezpečená sebestačnosť v potravinách.Teraz nie je nedostatok potrieb v polnohospodárstve a nejde to a nejde. Pripadá mi,že sa vela zmenilo,len kvalita ludí ktorý polnohospodárstvo riadia a majú vytvárať podmienky pre jeho riadny chod a rozvoj sa velmi nelíšia od ich predchodcov,ktorý za nás starších v polnohospodárstve rozhodovali. Minule som sledoval spôsob zabezpečovania potravín v Polsku,čo by sa hodilo aj u nás. Taký istý systém je aj vo Francúzku a aj iných krajinách Eurozóny. V oblasti polnohospodárstva značnú časť produkcie zabezpečujú rodinné farmy.Z týchto krajín dovážame mlieko,mäso a iné produkty,ktoré sme kedysi vyvážali aj od nás.“

„Je potrebné zdaniť aj človeka. Ten osobne,ako aj svojou spotrebou je producentom CO2 za 4 kravy. Treba zaviesť aj zákon ktorý odstráni všetkých ludí,čo nepracujú,alebo sú chorí a len produkujú Co2 bez úžitku. Až tam sa dostaneme? Prestanme už blbnúť!“

„Z úprimného srdca blahoželám mladej rodine. Podnikanie ktoré môže byť vzorom pre mladých ľudí. Pevne verím, že ich snaha a vytrvalosť bude nekonečná a prospešná, nielen pre seba, ale aj pre spoločnosť. Držím Vám palce !“

„Moji drahí kolegovia. Cítim s vami a nikto kto neprežil takéto situácie,aké sú v tohtoročnej žatve nepochopí,ako sa cíti zasiahnutý polnohospodár.Som starý človek a tých žatiev som prežil vela. Viac bolo vžy kritikov ,ako pomocníkov.Tak tomu bude iste aj tento rok.“

„Poskytovanie úlav nie je systémovým krokom.Je to prakticky požičiavanie si peňazí. Zdravotníctvo a sociálna oblasť,teda občan ,ako spotrebitel bude teraz a aj v budúcnosti týmto opatrením postihnutý.“

„z Vášho pohľadu s Vami možno len súhlasiť. Ale treba poukázať na fakt, že nie sú to len dotácie, ktoré deformujú trh. Je aj to vysoký stupeň regulácie podnikania v celej vertikále sektoru výroby potravín, ktorú sme si vytvorili v EÚ. Tá výraznou mierou prispieva k strate konkurencieschopnosti a deformácii podnikateľského prostredia. A tu je je potrebné položiť otázky:

• Nestali sa z dotácií len kompenzácie za uplatňovanie týchto regulatívov???
• Je ich výška adekvátna stupňu regulácie a ambicióznym "zeleným cieľom"??
• Zohľadňuje ich súčasná výška vývoj inflácie?

a to ešte by sme mali nezabudnúť na: na ochranu vnútorného trhu, udržanie vidieckeho obyvateľstva, mimo-produkčné funkcie poľnohospodárstva, .... atd.,adt., atd.“

„Je zaujímavé kolko všeliakých organizácií hovorí do polnohospodárstva a potravinárstva. V slobodnom prostredí,kde hlavnou zásadou je nezasahovať do konkurencie,pestujemerôzne kategorie dotácií,podpôr a všeliakých vplyvov,ktoré škodia rozvoju a udržaniu zdravého podnikatelského prostredia.Na jednej strane je slubované občanom,že budú zabezpečené lacnejšie potraviny,ale keď sa objaví pestovatel,alebo chovatel,ktorý je schopný dodávať svoje produkty výrazne lacnejšie bez nijakých podpôr hovoríme o nebezpečenstve pre naších výrobcov. V prípade,že je výrobca členom EU jeho cena je omnoho vyžšia to rešpektované je. To je cesta celej EU k znižovaniu konkurenciaschopnosti.“

„V polnohospodárstve je to tak. Náklady pri pestovaní plodín sú jedinou istotou polnohospodára.Som už starý človek a pričítaní správ o žatve som sa vrátil roky dozadu,keď som v polnohospodárstve pracoval.Tento odbor podnikania nie je založený pri zostavovaní plánu výroby na kalkulácii vstupov,ktoré je možné pomerne presne vyčísliť,ale výstupy môžme len očakávať.Uśpech alebo neúspech je vždy neznáma konštanta.Nečudujme sa že v tejto oblasti podnikania nie je velký záujem.V prípade pandémie prakticky objem miezd v podnikoch strojárenského priemyslu hradil štát. V prípade neúspechu v polnohospodárstve nikto sa nestará z čoho podnikatel zaplatí mzdu pracovníkom.V celom sektore finančná situácia nedovolí plné poistenie celej výroby a preto táto činnost nie je schopná v prípade kalamity prežiť.V takomto stave sa sebestačnosti vo výrobe potravín nedočká ani tá mladšia generácia.“

„Dnes sme pochovali 42 ročného poľnohospodára, zastavilo sa mu srdiečko... PPA mu zamietla dotácie z 2023, vraj evidenciu pozemkov zaslal v PDF, nie v Excelli. Zanechal tri siroty. Poznám takých, ktorí sa dostali do nemocníc pre neistotu, tlaky, stresy, vlani zomreli dvaja na infarkt... Vo vašom okolí došlo k takýmto tragédiám?“

„Znovu riešia iba obce, vyššie územné celky atď. Kde je občan, farmár, poľnohospodár ? Ich potreby na vysporiadanie pozemkov sú nežiaduce ?“

„lebo vacsina ekn parciel nedosahuje vymeru vacsiu ako je 0,3ha, a ked je vacsia tak je tam viac spoluvlastnikov, ale su aj vynimky“

„Toto je alibizmus štátu!!! A boj o čas, dobre vieme že váčšina farmárov takýto úver má, od svojej banky. Čiže štát dobre vie že veľa pôžičiek nebude. Farmári potrebujú úvery na priame platby 2024!!! A dôležitý bod ppa nemá ukončené krížové kontroly z ktorých sa 80% konalo a koná na východnom Slovensku!!! Toto je zadtierací manéver za to že štát hodil Slovenských farmárov cez palubu! Lepšie povedané východoslovenských farmárov!!!“

„Všetky podpory a dotácie sú podvoch na luďoch.Nakoniec to zaplatí občan v daniach,hoci aj podporovaný produkt nekonzumuje.Dotácie a podpory vedú len ku korupcii. Cena potravín má byť taká ,ako je výrobná cena ´,zisk ,režia,dane a marža obchodníka. Keď cena neobstojí v konkurencii,tak sa v celej sieti musia postarať,aby sa konkurencii aspom vyrovnali.Tak sa tvorí zdravá ekonomika. Staré indiánske príslovie hovorí"Neoživuj zdochnutého koňa,chyť si nového".“

„Nech idú do psej matere Takáč, Huliak a celá banda okolo nich!!! Prečo nie su sabotéri zavretí ( Kišš a spol), ale zase si to odserie iba farmár!? Preklínam celú vládu terajšiu aj predchodziu!!!“

„Pán Spišák, v princípe máte pravdu o potrebných praktických skúsenostiach pri hodnotení aktuálnej situácie na poliach. Hovorkyňa SPPK pani Holéciová však píše komentáre a odpovede novinárom na základe hlásení stavu na poliach z regionálnych komôr SPPK a telefonických a písomných informácií členov SPPK (niekdy aj nečlenov:) ). Asi toľko na vysvetlenie.“