Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Sonda NEAR Shoemaker pripravená na štart v nosnej rakete Delta II. NEAR Shoemaker (vypustená pôvodne pod menom NEAR) sa preslávila ako prvá kozmická sonda, ktorá pristála na asteroide.
„Keby mal každý človek možnosť vidieť Zem z vesmíru, správali by sme sa k sebe inak. Cítili by sme väčší rešpekt k sebe navzájom aj k našej planéte.“ – Andrew Feustel
Sovietsky mesačný program bol sovietskykozmický program pilotovaných letov na Mesiac prebiehajúci v rokoch 1964 až 1974. Bol náprotivkom amerického kozmického programu Apollo, na rozdiel od ktorého však bol neúspešný a prísne utajený až do roku 1989. Napriek tomu bol svojho času dôležitou, až prioritnou súčasťou sovietskeho komického programu a bolo v rámci neho vyvinutých a otestovaných viacero nových technológii, vrátane dodnes používanej kozmickej lode Sojuz.
Po prvotných úspechoch, ako bolo napr. vypustenie prvej umelej družice Sputnik 1 a let prvého človeka J. Gagarina do kozmu, začal sovietsky kozmický program za americkým zaostávať. Aby sa potvrdil náskok sovietskej vedy a technológie, bol v polovici roku 1964 sovietskou vládou oficiálne schválený program pilotovaných letov na Mesiac. Hoci sa neoficiálne projektové práce na ňom začali už skôr, celkovo sa s jeho prípravou začalo oproti americkému programu so značným sklzom.
Sovietsky program bol rozdelený na dve základné fázy. Prvá fáza bola nazývaná L1 a predstavoval ju pilotovaný oblet Mesiaca dvoma kozmonautmi. Druhú fázu L3 predstavovalo samotné pristátie kozmonauta na mesačnom povrchu. S obidvoma fázami bol priamo spätý aj vývoj novej kozmickej lode Sojuz (ktorá sa mala podobne ako americká loď Apollo stať hlavnou oporou programu) a tiež vývoj superťažkej nosnej rakety N-1 (náprotivok amerického Saturn 5). Ak by všetko išlo tak, ako bolo plánované, mal prvý sovietsky kozmonaut pristáť na mesačnom povrchu už v septembri 1968 (s týmto plánom sa počítalo ešte na začiatku roku 1967).
...napriek populárnemu mýtu, že sondy Voyager opustili slnečnú sústavu, sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – Oortovho mraku komét?
...Čína plánuje do roku 2030 poslať ľudí na Mesiac?
...ochranná pena používaná na nádrži ET v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety SLS mení pod vplyvom slnečného svetla farbu?
...európsky modul Columbus a japonský modul Kibó na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice?
V dôsledku problémov s kozmickou loďou Starliner, ktorá je navzdory pôvodnému plánu stále pripojená k ISS, sa NASA dohodla so SpaceX na odklade štartu pilotovanej misie Crew-9. Odklad bol o viac než mesiac, až na 24. septembra. NASA dokonca zvažuje, že by návrat posádky Starlineru, Barryho Wilmora a Sunity Williamsovej, prebehol v Crew Dragone.[1][2]
Zásobovacia kozmická loďCygnus odštartovala s raketou Falcon 9 po jednodňovom odklade k ISS. Neurobila však plánované dva korekčné manévre. Hovorí sa o poruche manévrovacích trysiek alebo softvérovom probléme a nejakom úniku z lode, bez bližšej špecifikácie. Loď rozložila svoje fotovoltaické panely a momentálne sa nachádza na oveľa nižšej dráhe ako stanica, vo výške 239 × 254 km.[4]
Skúšky orientačných motorov kozmickej lode Starliner sú ukončené. Práca motorčekov bola normálna, hoci bol zaevidovaný ďalší únik hélia z nich. Pre problémy s funkciou motorčekov zostáva posádka Starlinera, Sunita Williamsová a Barry Wilmore, stále na palube ISS, hoci podľa pôvodných plánov mali stráviť na stanici iba pár dní a potom pristáť. Termín pristátie ešte nie je určený.[5]
Po neočakávane krátkej pauze raketa Falcon 9 opäť odštartovala s nákladom 23 družíc Starlink. Predchádzajúca nehoda tejto rakety bola podľa doterajšieho vyšetrovania SpaceX spôsobená prasklinou v snímacom potrubí pripojenom k rozvodom kyslíka, kde sa nachádza tlakový senzor. Toto potrubie nie je kľúčové pre funkciu motora, a tak bolo problémové potrubie na najbližšie štartujúcich druhých stupňoch rakety Falcon odstránené. Podľa FAA navyše nedošlo pri predchádzajúcej nehode k ohrozeniu verejnej bezpečnosti, preto štarty môžu pokračovať. Nasledujúceho dňa prebehli hneď ďalšie dva štarty Falconu 9.[6][7]
NASA oznámila, že zrušila svoju plánovanú misiu VIPER. Malo ísť o mesačný rover, ktorý mal zmapovať priestorové rozmiestnenie a koncentráciu potenciálnych zdrojov pre astronautov v okolí južného pólu Mesiaca. Agentúra je však ochotná poskytnúť toto vozidlo inému záujemcovi.[8]
Po deväťročnej bezchybnej činnosti došlo k zlyhaniu rakety Falcon 9. Nákladom bolo 20 družíc Starlink. Pri reštarte druhého stupňa došlo podľa Elona Muska zo zatiaľ neznámych príčin k výbuchu motora. Podľa záberov z kamier aj vyhlásenia spoločnosti SpaceX došlo k úniku kvapalného kyslíka z raketového stupňa. Družice Starlink boli vypustené, ale na príliš nízke obežné dráhy s perigeom iba vo výške 138 km a nie je isté, či sa ich podarí zachrániť. Rakety Falcon 9 aj Falcon Heavy sú do skončenia vyšetrovania vyradené z prevádzky.[9]
Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let nová európska nosná raketa Ariane 6. Na nízku obežnú dráhu vyniesla niekoľko malých družíc, medzi nimi aj slovenský 2U cubesatGRBBeta, nástupca družice GRBAlpha.[10] Po úspešnom vypustení väčšiny družíc s výnimkou dvoch návratových puzdier sa začal horný stupeň rakety testovať. Pri testoch však zlyhal a nie je schopný sa plánovane vrátiť do zemskej atmosféry.[1]
Pri testovacom statickom zážihu prvého stupňa novej čínskej rakety Tianlong 3 tento raketový stupeň neočakávane vzlietol. Potom dopadol do blízkosti testovacieho stanoviska a spôsobil výbuch. Príčina tejto neobvyklej anomálie zatiaľ nie je známa.[2]
Ruská družica Resurs P1 na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme sa pravdepodobne samovoľne rozpadla na viac než 180 pozorovateľných úlomkov. V dôsledku toho sa posádka ISS musela ukryť do kozmických lodí pripojených k stanici pre prípad, že by bolo nutné stanicu evakuovať. Príčina rozpadu je zatiaľ neznáma. Resurs P1 bola už dva a pol roka nefunkčná družica na pozorovanie Zeme a v čase rozpadu sa nachádzala približne 355 km nad Zemou. Oblak trosiek by mal do konca roka zhorieť v zemskej atmosfére.[3]
↑MAJER, Dušan. Mise Crew-9 se odkládá o více než měsíc. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
↑MAJER, Dušan. NASA zvažuje návrat posádky Starlineru v Crew Dragonu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-08. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Cygnus po problémech míří k ISS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-05. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
↑MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Cygnus promeškal dva manévry. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-04. Dostupné online [cit. 2024-08-05].
↑MAJER, Dušan. Zkoušky raketových motorů Starlineru skončily. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-31. Dostupné online [cit. 2024-08-05].
↑SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Falcon se vrací do služby!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-26. Dostupné online [cit. 2024-07-29].
↑MEK - Mala encyklopedie kosmonautiky a Space HotList [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-07-29]. Dostupné online.
↑MAJER, Dušan. NASA hledá zájemce o rover VIPER. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-10. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
↑MAJER, Dušan. Horní stupeň Falconu 9 selhal. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-13. Dostupné online [cit. 2024-07-15].
Počas druhej svetovej vojny sa Slayton prihlásil do Leteckého zboru Armády USA a odlietal niekoľko bojových letov nad Európou a Tichomorím. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na University of Minnesota, pričom v roku 1949 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme Boeing. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do Národnej leteckej gardy štátu Minnesota. Potom sa prihlásil k Vzdušným silám USA a v roku 1955 bol prijatý do U.S. Air Force Test Pilot School. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). Mal sa stať druhým Američanom na obežnej dráheZeme, ale v roku 1962 ho vyradili z letového stavu kvôli srdcovejarytmii. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku 1963 aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (Assistant Director for Flight Crew Operations). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku 1964 astronautovi Alanovi Shepardovi, ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku 1966 bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu amerických pilotovaných kozmických letov. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku 1972 nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let Apollo-Sojuz, počas ktorého v roku 1975 letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji raketoplánu. V NASA zostal do roku 1982. Zomrel v roku 1993 na rakovinumozgu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
