Šokujúce rozhodnutie ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča zrušiť výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov s finančnou alokáciou 50 miliónov eur môže slovenských farmárov dostať do vážnych existenčných problémov. Okrem negatívnych dopadov na sektor ako celok, Takáč mohol poškodiť aj individuálnych farmárov, ktorí už nakupovali poľnohospodárske stroje v nádeji, že splnia podmienky vypísanej výzvy a podstatná časť nákladov im bude refundovaná. To sa ale v dôsledku Takáčovho rozhodnutia neudeje. Informuje prostredníctvom tlačovej správy portál poľnoinfo.sk Martina Kakaščíková, hovorkyňa strany Demokrati.
Ceny potravín sa na Slovensku ani po znížení sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) neznížili. Uviedli to opoziční poslanci Národnej rady SR pred budovou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Július Jakab, Veronika Remišová (obaja z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Alojz Hlina (SaS) v reakcii na tlačovú besedu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD) o znížení cien potravín. Takáč by podľa Remišovej mal byť pri najbližšej rekonštrukcii vlády vymenený.
Opozícia kritizuje ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) za zrušenie výzvy z programu rozvoja vidieka na podporu poľnohospodárov vo výške 50 miliónov eur. Peniaze z tejto výzvy podľa nej prepadnú, pričom o podporu príde 722 farmárov, ktorí si podali žiadosť. Vo štvrtok o tom informovali na tlačovom brífingu opoziční poslanci Veronika Remišová a Rastislav Krátky z klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ.
Vlani chýbalo osiať 23 hektárov ornej pôdy tvrdou pšenicou, aby čoraz populárnejšia obilnina dosiahla na Slovensku osiatu výmeru 80-tisíc hektárov. Ešte pred pätnástimi rokmi dosahovali plochy tvrdej pšenice necelých 8-tisíc hektárov. Jej výmery každoročne prepisujú rekordy z dôvodu bezproblémového odbytu a zaujímavejšej ceny v porovnaní s mäkkou pšenicou. Domovom tvrdej pšenice boli historicky južné oblasti Európy. Z dôvodov zmien klímy je v tradičných oblastiach tlak na jej pestovanie čoraz väčší a tak sa udomácňuje napríklad aj v produkčných regiónoch Slovenska.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč dnes počas tlačového vyhlásenia na úrade vlády oznámil, že výzva určená na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov je zrušená. Ide o výzvu 74/PRV/2024 s finančnou alokáciou 50 miliónov eur. Zrušenie investičnej výzvy je v podmienkach slovenského agropotravinárstva výnimočné. Takáč dôvody svojho rozhodnutia vyslovene neuviedol, no rozhodnutie odôvodňuje aj informáciami, ktoré sa mali na Slovensku šíriť ohľadne korupcie.
V roku 2024 bolo do evidencie Policajného zboru SR zapísaných 669 nových traktorov s výkonom nad 50 konských síl (36,8 kW). Oproti roku 2023 ide o pokles o 160 kusov, čo predstavuje medziročný prepad o 19 %. V porovnaní s dlhodobým priemerom 760 registrovaných traktorov ročne evidujeme pokles o 12 %.
Prípadné zavedenie dovozných ciel zo strany USA voči EÚ zasiahne aj európske potravinárske odvetvie, ktoré je najväčším európskym výrobným odvetvím a zároveň najväčším vývozcom potravín vo svete. USA sú druhou najväčšou agropotravinárskou vývoznou destináciou EÚ s pozitívnou bilanciou zahraničného obchodu 18 miliárd eur (rok 2023). USA sú zároveň tretím najväčším agropotravinárskym dovozcom do EÚ. Uviedla to riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová.
O potrebe registra užívacích vzťahov k pôde sa na Slovensku diskutuje dlhodobo. V praxi však k posunu zatiaľ nedošlo, hoci na stole už boli aj konkrétne návrhy na jeho zriadenie. Register dodnes neexistuje. Prelomom by mohol byť aktuálny rok. Rezort pôdohospodárstva totiž avizuje spustenie aspoň zjednodušenej verzie.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa pripája k európskej iniciatíve Koniec falošných potravín. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Cieľom iniciatívy je podľa nej vyzbierať jeden miliónov podpisov od občanov EÚ, ktorí podporia názor, že je potrebné odtajniť skutočný pôvod potravín na ich etikete. Ak sa to podarí, Európska komisia sa bude musieť petíciou zaoberať. Zber podpisov potrvá do 21. septembra tohto roka.
Slovenský pozemkový fond (SPF) a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky by v kontexte kybernetického útoku na kataster nehnuteľností mali vykonať pasportizáciu majetku, ktorý spravujú. Vyzvali ho na to v piatok v Bratislave na tlačovej besede opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) pred budovou SPF poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Alojz Hlina a predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Hlina chce materiál s uvedenou výzvou predložiť na budúci týždeň na rokovanie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Zjednodušenie podávania žiadostí o priame platby, zrušenie povinnosti vypĺňať informačné listy, viacero návrhov k fungovaniu Slovenského pozemkového fondu či požiadavka upraviť zákon o hnojivách. Tieto a ďalšie desiatky podnetov vypracovala pre ministerstvo pôdohospodárstva antibyrokratická komisia od marca do decembra minulého roku.
Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO) vytvoria v rámci projektu AgroForestry do konca roka 2025 spoločné študijné programy. Ako uviedla SPU, plán aktivít prediskutovali predstavitelia oboch univerzít na pracovnom stretnutí, ktoré sa konalo 27. januára na SPU.
Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) majú dostatok zásob obilnín na výrobu slovenskej múky až do žatvy. Negatívne však vnímajú nárast dovozu múk zo zahraničia. Tie prichádzajú na pulty predajní aj z krajín, kde sa vykupuje a spracováva obilie z Ukrajiny. Vo štvrtok na to upozornil generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

Najkomentovanejšie za 7 dní