Celé Slovensko a hlavne poľnohospodárstvo bolo prechodom frontu a udalosťami druhej svetovej vojny zdecimované. Nielen poľnohospodárske podniky, ale aj polia boli silno poškodené.

Zaujímavosťou je, že z celkového počtu ošípaných, ktoré boli dodávané do pražských bitúnkov, bolo viac ako 40-percent z chovov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Túto, ale aj mnohé ďalšie zaujímavosti si môžete vypočuť v ďalšej časti poľnocastu Martina Jurča, ktorý sa zaoberá chovom ošípaných, oviec, koní alebo hydiny. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

Martin Jurčo hovorí v ďalšej časti historického poľnocastu o živočíšnej výrobe medzivojnového obdobia. Okrem iného odpovedá na otázku, aké plemená ošípaných sa v slovenskej časti spoločného štátu chovali, prípadne, aká bola priemerná dojivosť v roku 1925. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

V našom rozprávaní o histórii slovenského poľnohospodárstva sa nachádzame stále v období prvej polovice 20. storočia. Redaktor Martin Jurčo povie v ďalšej časti poľnocastu viac o tom, čo sa pestovalo na našom území v čase medzi svetovými vojnami, ako sa určovali ceny obilnín a prečo roľníci v Medzilaborciach dostali za svoju produkciu menej, ako tí v Prešove.

Podľa štatistík, na začiatku 40. rokov, pracovalo v poľnohospodárstve na Slovensku asi 150 odborníkov s vysokoškolskou kvalifikáciou. Z toho len 50 v poľnohospodárskej prvovýrobe. V júni 1946 vyšli zo školy prví šiesti skutočne poľnohospodársky univerzitní absolventi. Študenti pochádzali z Budmeríc, Bojničiek, Čadce, Prešova, Rače a Mošoviec. Informuje ďalšia časť historického poľnocastu, ktorý si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

V rokoch 1941 a 1942 vznikli Slovenské pôdohospodárske združenie a Roľnícka komora. Ako sa dočítame v historických textoch o tomto období, vláda potrebovala, aby najmä maloroľnícky stav na dedinách nebol zdrojom nepokojov, ako to neraz bolo počas prvej ČSR najmä pre nejasné vlastnícke vzťahy a pre hospodárske ťažkosti. Informuje ďalšia časť historického poľnocastu, ktorý si môžete stiahnuť do svojho zariadenia.

Napriek relatívne dobrým možnostiam a kvalite pôdy bolo hospodárenia počas Slovenského štátu z pohľadu výnosov jedným z najslabších. Odborníci tieto výnosy zaradili medzi výnosy štátov juhovýchodnej Európy. Dokonca aj štáty s horšou kvalitou pôdy ako Nórsko, alebo Fínsko mali vyššie úrody, ako my na Slovensku. Vypočujte si celú reláciu priamo v článku, alebo si ju stiahnite do svojho zariadenia. 

Dnes sa Martin Jurčo rozhovoril o významnej osobnosti, ktorá stála za rozvojom slovenského poľnohospodárstva. Zakladal poľnohospodárske školy, zaujímal sa o prenos inovácií do praxe, ale významnú stopu zanechal aj vo financovaní poľnohospodárstva. Viete o kom je reč? Vypočujte si celú reláciu priamo v článku, alebo si ju stiahnite do svojho zariadenia. 

Národohospodári sa dožadovali zmien, ktoré by naštartovali poľnohospodárstvo u nás. Medzi ich požiadavkami bolo sceľovanie pozemkov, melioračné úpravy vodných tokov a väčšie zavádzanie mechanizácie a využitie priemyselných hnojív a šľachtených osív. Hovorí o poľnohospodárstve dvadsiatych rokov minulého storočia Martin Jurčo.

Po roku 1918 u nás nastal ešte väčší úpadok poľnohospodárstva. V dvadsiatych rokoch pracovalo v poľnohospodárstve 60 percent slovenského obyvateľstva. Pri porovnaní s Českom to bol značný nepomer. Vypočujte si druhú časť podcastu portálu poľnoinfo.sk. Vypočujte si celú reláciu priamo v článku, alebo si ju stiahnite do svojho zariadenia. 

Agrárny novinár Martin Jurčo sa v prvom podcaste na portáli poľnoinfo.sk vráti do minulosti. Odkryje význam družstiev pre život obyvateľov. Akoby symbolicky tento poľnocast odznieva v prvý deň roka 2020. Družstvá už raz postavili náš vidiek na nohy. Umožnili roľníckemu a robotníckemu obyvateľstvu lacnejšie nakupovať, úspešnejšie hospodáriť a napomáhali aj prenikaniu moderných prostriedkov hospodárenia do vidieckeho prostredia.